Nezáujem mladých ľudí o situáciu nie len doma, ale aj vo svete, a vlastne aj o bežné veci je podľa mňa zapríčinená tým, že väčšina študentov jednoducho nemyslí na to, čo bude zajtra. Teda poväčšine majú predstavu, že čím chcú byť, ale nepodnikajú nejaké "extra" kroky k tomu, aby v budúcnosti v tvrdej konkurencii uspeli. Áno, chodia do školy, učia sa, píšu zápočty, obhajujú práce, robia skúšky - všetko čo k štúdiu patrí, ale skrátka nič navyše. Samozrejme česť výnimkám. Podotýkam, že ja som tou výnimkou nebol. Veď Povedzme si pravdu, že ktorý prvák na VŠ myslí na to, čo bude za 5-6 rokov ? - "Rodičia mi školu zaplatia, robota sa potom nejaká nájde, teraz také veci neriešim a radšej si dáme nejakú tu párty so všetkým čo k tomu patrí". No na konci štúdia, keď je už po všetkom, hodnotíme, čo sme mohli spraviť inak, ale to už je často neskoro. Mnoho voľného času sme mohli využiť zmysluplnejšie. Možno to chcelo nejakú stáž, možno nejaký ten kurz, možno nejakú pracovnú skúsenosť, možno sa len zaujímať o ... možno.
Sám som netušil, čo reálny život po škole prináša. Dnes už viem, že je to o samostatnosti, o zodpovednosti. Zodpovednosti nie len za seba, ale v budúcnosti aj za svoju svoju rodinu, a za krajinu v ktorej žijem. Žiadné poúčky, teórie ti tu nepomôžu. Jednoducho, ak chceš niečo dokázať, musíš sa naučiť plávať so žralokmi, a mať plutvu navyše. A tou plutvou nemyslím diplom. Škola vám dá vzdelanie, ale to je všetko. Naučíte sa tam memorovať poučky, učiť sa často nezmysly, ktoré v reálnom živote nikdy nevyužijete. Naopak vecí potrebné pre bežné fungovanie a život v školských osnovách chýbajú. A až po škole vám postupne vzniká pyramída hodnôt a priorít. Zisťujete, že čo chcete vlastne robiť, čo je dôležité a potrebné. Jednoducho až "tam" sa skutočne učíte...
Nespomeniem si na autora, ale myslím, že to dokonale vystihol: "Škola je preplávanie zátokou, ale život je plavba na šírom mori".